Spoznaj príbeh Bohatiera a históriu hradu









Zrúcanina Kapušianskeho hradu je národnou kultúrnou pamiatkou s pravouhlou dispozíciou, pozostávajúcou z horného hradu a predhradia. Vstup viedol zo severu cez bránu chránenú vstupnou vežou, ktorej základy sú dodnes viditeľné. Predhradie lemoval vysoký kamenný múr s hospodárskymi budovami na vnútornej strane. Do samotného hradu viedla ďalšia brána, zabezpečená hranolovou vežou. Na najvyššom bode stáli obytná a obranná veža, spojené ďalšími budovami. Zachované kamenné múry siahajú do značnej výšky a niektoré časti dodnes nesú stopy pôvodnej omietky, ostení okien, strieľní či portálov. V murive sa zachovali aj konzoly nesúce pavlače, miesta po krboch a klenbách. Výnimočnosťou je dochovaný prevet (toaleta) s nálezom mešca peňazí. Na hradbách možno vidieť strieľne s typickou širokou špaletou. Hrad sa nachádza v nadmorskej výške 504 m n. m. v prírodnej rezervácii Kapušiansky hradný vrch s významným botanickým náleziskom. Miesto má bohatú archeologickú minulosť – od neolitu po obdobie sťahovania národov. Hrad má názov odvodený z maďarského slova kapu (brána), keďže sa tu nachádzal významný prechod do Poľska, kde sa už v roku 1332 vyberalo mýto.
V 13. storočí tu stál kráľovský hrad Maglovec, ktorý po vzbure Henricha z Brezovice dobyli a kastelána zachránil sluha Kvaka, ktorý prišiel o ruky. Po tom, čo hrad zničili, ho kráľ Ľudovít I. daroval Petrovi Poharusovi s podmienkou neobnovenia. Až roku 1410 Andrej de Koka dostal povolenie na výstavbu hradu na pôvodnom mieste, čím založil šľachtický rod Kapy.
V 15. storočí sa hrad dostal do vlastníctva Jána z Kapušian, no bol viackrát dobýjaný – napríklad bratríkmi alebo poľskými vojskami. V 16. storočí bol hrad prestavaný a rozšírený o dolné nádvorie. Neskôr slúžil ako útočisko a bol obývaný len v čase nebezpečenstva – napr. počas kuruckých nájazdov či protihabsburských povstaní.
Hrad v roku 1686 obsadili Tökölyho vojská, v roku 1709 ho vlastnil Rákóczi a jeho veliteľ ho zapálil. Po krátkej oprave vdovou Evou Gergelakyovou bol v roku 1715 opäť vypálený na príkaz uhorského snemu, aby nemohol slúžiť ako povstalecké sídlo. Odvtedy pustol.
Aj keď bol ešte v roku 1879 pomerne zachovalý, systematický výskum začal až v 70. rokoch 20. storočia. V roku 2012 sa začala komplexná obnova hradu s podporou Ministerstva kultúry, úradu práce a obce Kapušany. Obnovili sa múry, klenby, veža a vybudovalo sa turistické zázemie.